Dnes ráno som bol v obchode. Bol som tam 5 minút. Keď som vyšiel von, stála tam policajtka a práve vypisovala blokovú pokutu. Tak som k nej podišiel a vravím: 
"Ale no tak, zlatko, to takému fešákovi ako som ja, nemôžeš dopriať ani malú prestávku?!"
Ignorovala ma a tak som jej vynadal do choromyseľných fízlov. Pozrela sa na mňa a začala vypisovať ďalšiu pokutu za ojazdené pneumatiky. Tak som ju nazval tupou štetkou. A ona začala vypisovať tretí blok, štvrtý blok…  ešte ďalších dvadsať minút. Čím viac som jej nadával, tým viac pokút napísala.
Mne to bolo ale jedno. Ja som bol peši.

V minulom dieli sme sa naučili koľko je 1+1, tentokrát to bude násobenie: video zde

Milé deti, dnes si povieme niečo o daňových úľavách. Nebojte sa toho názvu, vysvetlíme si to tak, že tomu bude každý rozumieť. Takže:

Kde bolo, tam bolo, žilo raz 10 pánov, ktorí spolu chodili každý deň do reštaurácie na obed. Za obed platili každý deň spoločne dohromady 1000 korún. Páni sa dohodli na tom, že sa na tej tisíckorune budú podieľať podľa toho, ako platia dane. Takže prví štyria, tí najchudobnejší, za obed neplatili nič. Piaty zaplatil 10 korún, šiesty 30 korún, siedmy 70 korún, ôsmy 120 korún, deviaty 180 korún, a desiaty, ten najbohatší, 590 korún. Takto to fungovalo celé roky a nikto sa nesťažoval. Až raz prišiel hostinský s tým, že im dá zľavu a bude od nich chcieť každý deň za obed len 800 korún namiesto 1000, pretože sú jeho stálymi zákazníkmi. To bolo od neho veľmi milé. Ako si však rozdeliť tých ušetrených 200 korún? Veď keby každý z desiatich pánov platil o 20 korún menej, prvých päť pánov by dokonca dostávalo peniaze za to, že chodia na obed! Hostinský im navrhol podeliť sa o úsporu tak, v akom pomere platia za obed. Vzal si teda papier a ceruzku a začal počítať. Vyšlo mu toto:

piaty pán už nebude musieť platiť nič, rovnako ako prví štyria, takže 100 % úspora. Šiesty bude platiť 20 korún namiesto tridsiatich, ušetrí tak 33 %.
Siedmy bude platiť 50 namiesto 70 korún, ušetrí tak 28 %. Osmy pán zaplatí 90 namiesto 120 korún a ušetrí 25 %. Deviaty zaplatí 140 namiesto 180
korún, takže ušetrí 22 %. Desiaty pán, najbohatší, bude platiť 490 namiesto 590 korún. Jeho úspora teda bude 16 %. Každý z tých šiestich na tom bude lepšie než predtým, a prví štyria môžu i naďalej jesť zadarmo. Ako sa však vzápätí ukázalo, veľké nadšenie tento návrh nevyvolal.

"Takže ja z tých 200 korún dostanem len 10?," kričal šiesty pán, ukázal na desiateho, najbohatšieho, a pokračoval: "A tento tu dostane hneď 100!" "To je pravda," kričal piaty pán, "ja ušetrím len desať korún, ale on desaťkrát viac!" "Naozaj!" pridal sa siedmy, "takže jemu stovku a mne len dvacku?". Rozkričali sa i prví štyria páni: "A my nedostaneme vôbec nič? Ako k tomu prídeme? Zasa sú na tom najhoršie tí najchudobnejší, ako vždy!" A všetkých deväť pánov sa vrhlo na toho desiateho a stĺkli ho. Ďalší deň sa desiaty pán na obede neobjavil. Ostatným to nijako nevadilo, jednoducho si sadli a jedli bez neho. Keď ale museli zaplatiť, zistili zaujímavú vec: všetci spolu nemali ani na polovicu sumy, ktorú práve prejedli. A ak medzitým nezomreli hladom, tak sa tomu
čudujú dodnes.

A takto, milé deti, funguje daňový systém. Ak štát prijme daňové úľavy, majú z nich najviac tí najbohatší. Ak by však museli platiť príliš veľa, môže sa stať, že sa nabudúce pri našom stole neobjavia. Vo Švajčiarsku, v Karibiku a i na mnohých iných miestach na svete, je veľa pekných reštaurácii…
Bohužiaľ, prvých päť stravníkov nemá prístup na internet, a túto výpoveď si neprečíta, a ďalší dvaja stravníci to nepochopia, a aj tak budú ďalej mlátiť toho desiateho!

…si túto zimu neužijeme. 

http://youtube.com/watch?v=aamcWdGG8kk